Prečo sú dnešné deti také...iné?
Pridané: 26.01.2017
Po brázdení rôznymi fórami som natrafila na príspevok, ktorý mi utkvel v pamäti.
Jedna pani sa v ňom sťažovala, že dnešné deti sú hrubé, drzé, nevážia si autority, sú agresívne, neposlušné a ona tomu nerozumie.
Opisovala aké boli predošlé generácie detí a že podľa nej to ide dolu vodou.
Ak jej niekto napísal, že deti sú len zrkadlom rodičov, ohradila sa, že sa stretáva aj s deťmi slušných ľudí, ktoré sú takéto neovládateľné.
Nazrela som na túto problematiku z trochu iného uhla pohľadu a som toho názoru, že to má jednoduché vysvetlenie a aj riešenie.
Pre jednoduchšie vysvetlenie si rodičov rozdelíme podľa generácii.
1.
Prvá generácia, na ktorú sa zameriame je generácia dnešných starých rodičov. Bola vychovávaná tvrdou rukou. Nešlo vždy o bitky, ale bolo jednoducho tak, ako povedali rodičia.
Vychovávali ich ľudia, ktorí zažili bezprostredný strach o holý život, zažili vojnu, chudobu, zradu. Toto všetko sa podpísalo aj na ich spôsobe výchovy detí.
Nesmelo sa vytŕčat z davu, to bolo priam životohrozujúce, na duchovné potreby dieťaťa sa nehľadelo. Každý si mal hľadieť svoje a poslúchať a hlavne nepriťahovať na seba pozornosť.
Vyrástla nám teda generácia poslušných ľudí nevytŕčajúcich z davu.
Ovládaných strachom z reálneho nebezpečenstva.
Tak ich vychovávali. Vštepili im do podvedomia, že ak budú iní, ako ostatní, alebo budú chcieť od života niečo viac, alebo nebudú poslúchať rodičov, systém..dostanú trest. A tak poslúchali, všade a vždy. Aj keď ich nikto nevidel, bolo to v ich hlboko zakorenené.
2.
Druhá generácia sú teda dnešní rodičia. Vychovali sa z nich tiež poslušní ľudia. Lenže táto poslušnosť pramení zo strachu a nie z úprimného presvedčenia, že je to ozaj pre ich dobro.
Vysvetlím na príklade malého dieťaťa, ktorému mamička zakazuje vyliezať z postieľky, ale ono nerozumie prečo. Vie iba, že maminka nechce, aby vyliezalo z postieľky, lebo bude kričať, prinajhoršom ho capne po ruke. Takže dieťa nechce nahnevať mamičku, lebo má strach z trestu a tak poslúcha. Kvôli tomu strachu, ale z mamičky, nie z nejakého nebezpečestva. Mamička však odíde z miestnosti a dieťa tento moment využije a aj tak si za jej chrbtom urobí po svojom.
Celá táto generácia funguje presne na tomto princípe. Naoko sú poslušní, no doma za dverami väčšinou nie. Navonok prezentujú, že rešpektujú systém, svojich nadriadených, autority...no keďže tento rešpekt pramení zo strachu a nie z úprimného obdivu, je falošný a to ich deti vycítia.
Títo ľudia robia všetky rozhodnutia pod vplyvom strachu. Ale tento strach už nie je z reálneho nebezpečenstva.
Boli poslušnými a ukážkovými detičkami. Samozrejme, veď sa báli. Trestu, kriku, odmietania. Naučili sa, že starším, nadradeným, autoritám, vyšším sa treba zaliečať, aby si zaslúžili odmenu.
Bola to pre nich jediná cesta, ako dostasť niečo viac, niečo navyše ako bežne. Tak sa to automaticky aj naučili.
V generácii dnešných rodičov už však niektorí začali vystrkovať rožky. Ukazovali ostatným, že sa dá byť šťastný. Byť videný, byť bohatý, dostávať od života viac. Stali sa úspešnými, známymi a ukazovali ostatným, že vytŕčať z davu nie je zlé, že zaužívané pravidlá neplatia a tak si mnoho ľudí uvedomilo, že nežijú život, aký chcú, ale aký by sa patrilo. Cítia, že je im proti srsti takto vychovávať deti a lámať im krídla.
3.
Do toho sa im narodila generácia dnešných detí. Tretia generácia, ktorú dnes rozoberáme.
Deti, ktoré sa ani nedajú tak ľahko zlomiť ako predošlé generácie. A majú extrémne vyvinuté senzory na to, či hodnoty, ktoré sa im rodičia snažia vštepiť vychádzajú zo strachu alebo zo srdca.
Preto sa navonok zdá, že tie dnešné deti sú tak veľmi zlé a preto aj platí to, že sú zrkadlom svojich rodičov.
Práve preto je potrebné učiť novú generáciu rodičov vychovávat deti novým spôsobom. Nie lamaním ich osobnosti ale podporou a dôverou. Je tiež potrebné naučiť rodičov vyjadrovať úprimne svoje potreby a strachy. Zbaviť sa týchto podvedomých strachov. Odhaliť ich, pozrieť sa im do očí a vziať im moc nad našim životom.
V tomto nám, kupodivu, veľmi vedia pomôcť naši najmenší. Skúste otvoriť svoju myseľ a pripustiť možnosť, že Vaše dieťa je Váš učiteľ a prišlo Vás sem naučiť žiť na základe toho, čo Vám diktuje srdce a vyčistiť správanie prameniace zo strachu.
Stačí žiť tak, aby ste boli šťastní.
Šťastní úprimne, tak naozajstne, nie na úkor ostatných. Ak budete šťastní, budete pekne žiť a vštepíte svojim deťom hodnoty, aké chcete aby malo. Nie je potrebné potláčať ich jedinečnosť, osobnosť. Tú nechajte žiariť, nelámte im krídla.
Znie to tak jednoducho, však?
Ono to aj je, mojim cieľom je Vám pomôcť nájsť svoju cestu k takémuto pohodovému rodičovstvu.
Moja prvotina venujúca sa práve pohodovému rodičovstvu je teraz prvý rát k dispozícii v tlačenej podobe len za cenu poštovného, pozrite sana ňu bližšie tu >>
Moja prvotina venujúca sa práve pohodovému rodičovstvu je teraz prvý rát k dispozícii v tlačenej podobe len za cenu poštovného, pozrite sana ňu bližšie tu >>
Späť na zoznam článkov
