Kričíte?

Krik možno dočasne zaberie, no isto viete, že z dlhodobého hľadiska nemá účinok. Podrývate svoju vlastnú autoritu a učíte dieťa, že krik je vlastne normálna súčasť života.

Nečudo potom, že takto bude "ovládať" svoje emócie neskôr aj ono a bude kričať tiež na Vás a ostatných okolo.

A ocitáte sa v začarovanom ukričanom a bezpochyby veľmi vyčerpávajúcom kruhu. 

Nehovoriac o tom, že krik sprevádzajú rôzne vyhrážky, ponižovanie a zastrašovanie, že dieťa niekde necháte, nikto ho takto nebude mať rád a podobne. Samozrejme ho nikde nenecháte a teda dieťa pochopí, že to boli len prázdne reči.

NIKDY sa dieťaťu nevyhrážajte!

Upozornite ho na následky, ale nestrašte ho niečim, čo nemáte v pláne splniť, inak opäť strácate autoritu. 

Mama má pre dieťa predstavovať pocit bezpečia.

Ak však budete kričať a zastrašovať ho, pocit bezpečia sa stráca a dieťa sa cíti vystrašene a dezorientovane. A v momente keď je týmto krikom ohrozené, jeho psychika vníma iba ohrozenie. V tom momente sa automaticky spúšťa režim "útok alebo útek" a všetky ostatné okolnosti nevníma.

Nevníma ani to, ako konštruktívne ste mu vynadali a už vôbec, že by ste to mohli myslieť dobre. Cíti z Vašej strany iba ohrozenie. Aj keď Vám to možno pomôže a na chvíľu si uľavíte.

Stojí to však za to? Chcete vo svojom dieťati vyvolávať strach?

Asi nie.

Viem, život nie je malina a niekedy človek stráca nervy.

Ale deti si nezaslúžia byť našimi fackovacími panáčikmi. Pamätajte na to, že ste pre ne vzor a tak, ako im ukúžete že zvládate emócie Vy, budú ich takým spôsobom spracovávať tiež. 

Dá sa však prestať kričať. Chce to však dlhodobý tréning. A hlavne, priznanie si, že to chcete zmeniť. 

Postupne sa Vám budem snažiť odhaliť triky, ako si so svojou kričiacou náladou poradiť.

Pridajte si stránku medzi obľúbené a sledujte každý deň nové príspevky - tu>>

Teším sa na Vás.