Ahoj mami. Chcem, aby si vedela, že ťa milujem celým svojím srdcom bez akýchkoľvek podmienok. Milujem ťa aj vtedy, keď máš zlú náladu a dokonca aj vtedy, keď by si mi fyzicky ubližovala. Viem, že si moja mamina a si pre mňa zvorom toho, ako má milujúci človek vyzerať a správať sa. Ja, tvoje dieťa, som sa už s týmto pudom narodilo - milujem ťa takú, aká si, aj s tvojimi prednosťami, aj s tvojimi chybami.
Keby Vaše dieťa vedelo hovoriť, odkázalo Vám presne tieto slová.
A ja som presvedčená, že jedným zo základných kameňov pre výchovu dieťaťa je mamičkyne vlastné sebavedomie. Dieťa je ako špongia a čo mu ukazujeme, aké pocity mu prejavujeme či už zo seba samej alebo z okolia, to všetko do seba nasáva a následne nám zrkadlí. Dieťa je pre nás dobrým učiteľom a pomáha v sebareflexii.
Len si predstavte to malé nevinné stvoreniatko. Ono Vás
miluje bezpodmienečne, za každých okolností a má k Vám bezhraničnú dôveru. Všetko čo poviete, čo robíte pokladá za
správne a jediné pravdivé. To isté potrebuje cítiť aj ono od Vás. My sme vyrastali v dobe, kedy sa deti odkladali a prejavovanie lásky bolo pokladané za zbytočnosť a plytvanie času.
Už v pôrodnici sme hneď začali život v (citovo) chladnom prostredí, oddelení od mamičiek a bolo bežnou praxou pravidelné dojčenie každé tri hodiny. Takže deti často ostávali samé plačúce a hladné a tieto pocity odloženia, vlastne odmietnutia si so sebou nesieme dodnes a nevedomky ich posúvame na ďalšie generácie.
Vráťme sa k teda k tej nepodmienenej čistej láske zo strany nášho dieťaťa. Práve takú lásku by sme v prvom rade mali cítiť samé k sebe aj my. Samozrejme že žiadna z nás nie je dokonalá. To od nás ale ani nikto nechce, sme prirodzené a autentické a prijatie seba samej aj so svojimi chybami s úplnou láskou by malo byť pre nás prirodzené.
Je potrebné, aby mamička mala zdravé sebavedomie. Teraz nehovorím o namyslenosti alebo arogancii voči ostatným. Tieto nemajú so sebavedomím veľa spoločného.
Zastavte sa a predstavte si, ako jedná človek s nízkym sebavedomím. Ide svojmu dieťaťu dobrým príkladom? Vie zvládať nové a nepredvídané situácie s chladnou hlavou? Nie, často upadá do paniky a svoje presvedčenie že nie je dosť dobrý na to aby zvládol problém prenáša aj na dieťa.
Takéto dieťa dospieva s pocitom, že nie je dosť dobré, že si musí lásku a pozornosť zaslúžiť a celý život sa naháňa za dokonalosťou, ktorú aj tak nikdy nedosiahne a túto nespokojnosť so sebou samým nesie so sebou po celý život a prenáša do svojich vzťahov, alebo si ju uvedomí a začne na sebe pracovať.
Ďalším protipólom je človek s príliš vysokým sebavedomím. Ten si naopak myslí, že nikto nie je tak dobrý ako on, príliš sa presadzuje a ak náhodou schybí, nepripustí si to, alebo sa kvôli tejto chybe bude trýzniť, preto že má o sebe predstavu dokonalosti. Tiež to nie je dobrým príkladom pre dieťa, tento človek si možno aj uvedomuje, že nie je dokonalý, nedáva to však najavo svojmu okoliu a svoje chyby sa snaží maskovať za chyby niekoho blízkeho, može to byť aj jeho dieťa, ktoré tým trpí.
![](/user/11155/upload/ftp_client/2.jpg)
Mamička si musí uvedomiť, že nikdy nebude dokonalá, ale je dokonalá pre svoje dieťa a to ju môže naučiť vnímať seba samú tiež týmito očami. Je to pre nás veľká škola, pretože máme v sebe programy, ktoré nás nútia porovnávať sa s ostatnými.
Tieto programy je potrebné v sebe odbúrať. Naša hodnota rastie a klesá iba na základe toho ako vnímame samé seba my. Ako som už písala, žiadna z nás nie je dokonalá a tak je to správne.
Ani tá modelka z časopisu sa nepáči každému a má určite aj chyby, ktoré sa nepáčia nikomu, no naučila sa s nimi žiť alebo ich správne zakrývať a upriamuje pozornosť na svoje prednosti (teraz mám na mysli zovňajšok).
Ak teda chceme, aby z nášho dieťaťa vyrástol človek so zdravým sebavedomím, je potrebné, aby sme mu dali správny obraz ako sa taký človek správa k svojmu okoliu a ako vníma samého seba. A v neposlednom rade by sme sa od svojho dieťaťa mali naučiť cítiť bezpodmienečnú lásku a neprogramovať ho na podmienenú, lebo tá vedie vždy ku sklamaniu.
Hlbšie sa pozrieme na techniky
ako nabrať sebavedomie a správne s ním pracovať niekedy inokedy. V tomto článku som Vám chcela priblížiť hlavne jeho
dôležitosť vo výchove.
A prvým krokom k zdravému sebavedomiu je prijatie faktu, že neexistuje vec, kvôli ktorej by si človek zaslúžil trýzniť samého seba za nedokonalosti, ktoré nedokáže zmeniť.